Robert Almási: Vymiera stredná vrstva a má to vplyv na umelcov

MADE IN SLOVAKIA
Autor: | Publikované: 1. marca 2016
Článok obsahuje tieto témy:  , , , , , ,

Začiatkom februára sa v bratislavskej galérii umenia IZAKaJA otvorila výstava maliara Roberta Almásiho s názvom Dotyky. Na vernisáži som sa Almásiho pýtal nielen na diela, ktoré práve vystavuje.

 

V umeleckej tvorbe Roberta Almásiho sa stretáva abstrakcia s vyobrazením človeka, prírody a zvierat. Podľa jeho vlastných slov je každý z obrazov kompletnou kompozíciou, zvyčajne s motívom ženy v prírode. “Žena, to je krajina a všetky jej kopce, údolia, vrchy, to reprezentuje jej telesné krivky,” tvrdí Almási.

 

Pán Almási, ako dlho sa venujete umeleckej tvorbe?

Mám 67 rokov, takže je to už veľmi dlho, od svojich dvanástich rokov ale veľmi intenzívne. Už v prvých ročníkoch na základnej škole som nekreslil to, čo učiteľka. Kedysi sa v škole kreslili také základné tvary, jablko, hruška, zajačik, ale ja som v tom videl iba tú guľu s ušami. Kreslil skutočného zajaca, ktorého som videl u susedov na dvore a učiteľka to nerada videla. To boli moje počiatky, ale potom som nastúpil na strednú umeleckú priemyslovku do Brna, kde som študoval grafiku. Po strednej škole som sa vrátil do Bratislavy na VŠVÚ, kde ma učil aj pán Matejka, ktorý počas môjho štúdia odišiel na druhý svet. Študoval som monumentálnu tvorbu a v tejto oblasti som aj pracoval neskôr ako monumentalista, robil som veľké gobelíny, drevené plastiky, maľby na steny, kamene, mramor. Prešiel som všetkým možným a vždy po týchto veľkých náročných prácach som si maľoval vlastné malé obrazy – známi o mne aj hovorievali, že “je dobrý vo veľkom, ale aj vo formáte vreckovky je stále čitateľný jeho rukopis”.

 

robert almasi diela (2)

 

Na výstave Dotyky v galérii IZAKaJA nájdete aj v priebehu marca prierez tvorbou Roberta Almásiho. Celá výstava je rozdelená na dve oddelené časti, pričom v jednej z nich nájdete prevládajúcu červenú farbu, v druhej zmes ostaných. Zaujímavosťou je, že v rámci jedného obrazu sú zvyčajne kombinované iba dve farby a ich odtiene.

Almásiho tvorba je úzko spätá s motívom ženy a prírody, významné miesto v jeho živote i umeleckej činnosti majú kone, ktorým sa aktívne venoval tridsať rokov.

 

Robert Almási a Erik Stríž, autor rozhovoru (foto: izakaja.sk)

Robert Almási a Erik Stríž, autor rozhovoru (foto: izakaja.sk)

 

Vraveli ste, že by ste sa neradi nechali zaradiť do niektorého umeleckého štýlu. Je ale aspoň niektorý, ktorý vo vašej tvorbe prevláda?

Už sa ma snažili niekam zaradiť aj ostatní, často spomínali všelijaké -izmy. Pre mňa to ale nebolo dôležité, ja som maľoval, čo som chcel maľovať. Je ale možné, že som naturista, keďže vychádzam z prírody. Že sa v mojich obrazoch objavujú ženské telá a figúry, to je v podstate krajina – krajina pozostávajúca zo stromov, lúk, trávy, v nej môže ležať nejaký akt.

Mám rád more, Dunaj, vo vlnách sú opäť figúry ženských tiel a najmä na mojich obrazoch nájdete kone. Jazdil som tridsať rokov a dávalo mi to akúsi silu. Kone najprv musíte pripraviť, očistiť, potom si zajazdíte, je to aj fyzicky náročná práca. Podobne je to aj s obrazmi, najprv si ich treba pripraviť, napnúť plátno a tak ďalej, počas tohto čase musela v hlave dozrieť myšlienka na budúci obraz. Ani som ho už nechcel pokaziť, keď som sa kvôli nemu toľko narobil :-) Keď som už pristúpil k obrazu, vždy som vedel, čo budem maľovať a ako.

Takisto keď chodím na rôzne medzinárodné sympózia, tak nikdy na ne nejdem nepripravený. Prvé dva dni sú o rozhovoroch, pohode, o pripíjaní si s vínkom, ale potom už prichádza naozajstná práca. Nedávno sa mi stalo, že ma kolegovia upozornili, že sa predsa nepredbiehame a nesúťažíme, ale ja som iba potreboval zo seba dostať ten obraz krajiny, ktorú som videl v hlave.

 

robert almasi diela (1)

 

Čo vás inšpiruje k tvorbe? Koho tvorba vás najviac ovplyvnila?

Určite je to krajina, ženy, kone, mám rád prostredie Žitného ostrova. Mám veľmi rád Tatry, rád som sa lyžoval, prešiel som aj kus sveta. To všetko je inšpiratívne.

Samozrejme, že na strednej škole som mal veľmi rád impresionistov, ale to podľa mňa dobre vidieť aj v mojej tvorbe. Inšpiráciu nachádzam tiež v moderných umelcoch, ktorí vedia jednou linkou, pár fľakmi niečo naznačiť a človek cíti, že to nie je iba fľak, farba, ale je to kus krásneho detailu.

Na tejto výstave Dotyky môžete vidieť prierez mojou tvorbou za posledných asi šesť rokov. Je to komorná výstava v galérii IZAKaJA menších a stredných formátov.

 

Živíte sa dnes výhradne umením?

Asi som sa narodil pod nejakou šťastnou hviezdou, pretože som sa umením živil vždy. Hneď po škole som dostal veľkú robotu a potom to išlo jedno za druhým. Kedysi som robil malé formáty, ktoré si ľudia vedeli kúpiť a postupne moja klientela narastala, že som nikdy nemal problémy. Avšak je to sínusoida, raz si hore, raz dole a v umení ako takom je to skoro katastrofa.

Vnímam zmenu sveta, vzniklo veľa zbohatlíkov, ktorí uprednostňujú autíčka, baráky a chrámy, ale umenie nie. Umenie je u nich na poslednom mieste. Kedysi kupovala obrazy stredná vrstva, lekári, inžinieri, ktorí chceli mať doma umenie. Neboli to horibilné sumy, ale táto stredná vrstva dnes vymiera a má to vplyv aj na umelcov.

Ja ale nie som tak náročný, že by som potreboval mať štyri Mercedesy, potrebujem jedno auto, ktorým viem previezť diela na výstavy. Nemám pocit, že by som potreboval mať hromady peňazí, to kazí život. Prežiť krásne, mať veľkú záhradu, mať pokoj, maľovať, v tom vidím zmysel.

Profil Roberta Almásiho:

IZAKaJA – Robert Almási, narodený 27. 01. 1948 v Kostolných Kračanoch, po ukončení Strednej umelecko priemyselnej školy v Brne a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa usadil v Dunajskej Strede, kde tvoril a aktívne sa zapájal do kultúrne spoločenských aktivít, od 2002 žije a tvorí v rodnej obci, kde vo svojom ateliéri vytvoril možnosť vystavovať svoje ako aj diela kolegov čo sa stretlo s kladným ohlasom v okolí a jeho dielňu navštevuje nespočetné množstvo záujemcov – autor hlboko zakorenený vo svojom rodnom kraji s prevládajúcim citovým vzťahom ku krajine Žitného ostrova, neustále hľadajúci a nachádzajúci dušu tejto krajiny.

 

Samostatné výstavy od roku 1976

1976 – Praha, Komárno, Dunajská Streda
1977 – 1980 – Dunajská Streda, Zlaté Klasy, Paľkovičovo
1982 – 1983 – Neratovice, Jahodná, Trhové Mýto 1984 – Dunajská Streda, Čenkovce, Lehnice, Veľký Meder, Šamorín, Čičov
1985 – Modra – Harmónia, Piešťany 1986 – 1988 – Komárno, Horná Potôň, Orechová Potôň
1990 – Bratislava
1992 – 1994 – Piešťany
1995 – Jahodná
1996 – 1997 – Bratislava, Balatonboglár, Balatonalmádi, Komárno 1998 – Dunajská Streda, Komárno, Šamorín, Kaposvár
1999 – 2000 – Dunajská Streda, Bratislava
2003 – 2005 – Holice, Bratislava, Trhová Hradská, Moravské Kračany
2006 – Budapešť
2007 – Bratislava, Budapešť, Topoľčianky, Kostolné Kračany
2008 – Dunajská Streda Žitnoostrovné múzeum, Veľký Meder, Budapesť – Dabas, Janíky, Kostolné Kračany, Dunajská Streda KMG
2009 – Trnava

2016 – Bratislava, Galéria IZAKaJA

 

Rozhovor bol prepísaný z audiozáznamu, text zatiaľ autor neautorizoval.

Najnovšie príspevky